Tabáková továreň v Smolníku je jediná na Slovensku. Rozľahlé priestory masívnej budovy, kde sídlila banská komora a divadlo, prvé v Európe s otočným pódiom, sa až po vybudovaní miestnych zásob striebra a medi prestávali roku 1872 na továreň na výrobu cigár.

V starej manfaktúre pracovalo 1872 žien, čo na vtedajšiu dobu predstavovalo nadpriemerne vysokú zamestnanosť v celej obci a okolí. Muži zarábali ťažbou dreva. Pracovné špecifikum s rozdielom nižšej zamestnanosti pretrváva bez zmeny. Ženy sú na ťúto prácu vhodnejšie.

O význame smolníckej továrne ručne balených cigár svedčí skutočnosť, že tamojší pracovníci boli v časoch monarchie a ČSR štátnymi zamestnancami, zabezpečenými definitívou. V priestoroch budovi sa v začiatkoch výroby nachádzala materská škola pre deti baličiek. A tak sa tradícia kvalitného šúľania dobrej voňavej cigary generačne odovzdávala z pokolenia na pokolenie. Vznikali cele dynastie zručných baličiek. Samotná výroba s krátkou, asi týždeň trvajúcou pauzou počas druhej svetovej vojny, vynútenou zamurovaním tabakových skladov z obavy pred rozkradnutím, beží nepretržite do dnešných dní. Neovplyvnila ju ekonomická kríza, politika ani vojenské konflikty.

Tradičná výroba tradičných cigár v Smolníku začína na prvom poschodí rozľahlých priestorov starej budovy. Nachádza sa tam sklad prvotriednych tabakov určených pre namiešanie zmesi vnútra cigary. Tabaky sú uložené vždy sólo podľa dovezenej značky Jáva, Domingo, Brazil, Columbia alebo Manila vo veľkých pletených košoch v prostredí so stálou teplotou a 16-percentnou vlhkosťou.

Vo vedľajšej miestnosti sa potom miešajú na základe tunajšej receptúry na vnútornú náplň pre konkrétny druh. Iná je pre Koru, iná pre Vatru a Portoriko. Tu sa i balia a kontrolujú podľa farby, tvaru a vzhľadu.

O poschodie vyššie sú najvzácnejšie komnaty podniku. Maturičný sklad, kde dozrievajú ručne balené cigary a hala na spracovanie krycích listov. Krycie listy sú najdrahšou dovozovou surovinou. Putujú do vodného kúpeľa, prepierajú sa, potom sa uskladnia na vlhkom chladnom mieste a čakajú na transport do vedľajšej miestnosti, kde zakotvia na trupe ručne balených cigár. Connecticut Shade na vižínke a drahý Ekvádor pri Royal Premium-najkvalitnejšej smolníckej cigare.

Po absolvovaní náročnej šúľacej procedúry sa delikádne kúsky presunú do maturičného skladu, kde dozrievajú v drevených formičkách nerovnako dlho podľa druhu a akosti. Prejdú záverečnou vizuálnou kontrolou a raz za čas nafajčovacou komisiou. Až teraz je cesta k zákazníkovi voľná a brána závodu sa otvorí.

V porovnaní s minulosťou to smolnícke cigary nemajú ľahké. Na domácom trhu ich čaká tvrdý boj s dovozovými drahšími, neraz iba v obale kvalitnejšími cigarami. V zahraničí okrem Čiech sú prakticky neznáme.