Hrad Krásna Hôrka sa rozpestiera na kužeľovitom, akoby pravidelnom vŕšku nad podhradskou obcou na východ neďaleko Rožňavy. Veď aj meno hradu vystihuje terén na ktorom stojí.

Hrad sa prvý krát spomína v roku 1333, v roku 1318 ho zrejme postavali Mariássyovci, ktorým Krásnu Hôrku predali Ákošovci. Predaj uskutočnil jeden člen tohto rodu - Detrich, zvaný Bebek. Ostatní členovia začali spor o znovuzískanie rodového majetku, čo sa im roku 1352 podarilo.

Hradná stavba zo začiatku 14. storočia bola jednoduchá, mala v smere obvyklého prístupu na vrchol kopca (od východu) pomerne masívnu vežu, hradný palác a opevnenie.

Nové nároky na úlohu hradov, potreba ich modernejšieho opevnenia v čase tureckých vojen podnietili veľkú stavebnú činnosť na Krásnej Hôrke v rokoch 1539 - 1545, keď sa z malého hradu stala skutočná pevnosť. Okolo spomínaného jadra postavili nové opevnenie zhruba v podobe nepravidelného trojuholníka, ktorého vrcholi tvoria tri nové bašty. Z nich práve dve na východnej strane, obrátenej k príchodu, boli najsilnejšie spolu s múrom, ktorý ich spájal ako terasa na delá (veľké delá uliate pre hrad v rokoch 1545-1547 sú na hrade dodnes). Vstup na hrad (vždy od východu) premiestnili spod starej hradnej veže južnejšie opäť pod najmocnejšiu pozdĺžnu novú baštu s čelným polkruhovým pôdorysom. Tretia nárožna bašta bola na západnej strane. Do hradu sa vchádzalo prvou hradnou bránou (dnes už zbúranou, pretože neskôr pristavali novšiu bránu), potom ďalej popod silný hradný múr smerujúci od veľkej bašty na južnom nároží k západnej bášte, druhou bránou do podjazdu, nad ktorým boli pekne zariadené miestnosti s niekoľkými architektonickými goticko - renesančnými detailami. Severný hradobný múr posunuli ďalej asi o 2 m od starého múru so strielňami. Prestavba dala hradu v podstate dnešnú podobu, ďaľšia prestavba ju totiž nezmenila.

Po odchode Bebekovcov do Sedmohradska (keď sa Frantíšek Bebek predtým spojil s tureckým vojskom a roku 1556 zahnal cisárske vojsko od Krásnej Hôrky) a po smrti posledného Bebekovca Juraja roku 1567 prichádza obdobie správy hradných kapitánov, medzi ktorými sa roku 1578 objavuje Peter Andrássy. Do opevnenia hradu veľa investoval a tak si mohol robiť nároky na jeho získanie, veď k hradu patrilo i obrovské hradné pánstvo. Opravu hradu dokončili roku 1585 a vtedy dostal Peter Andrássy hrad na desať rokov do používania. Andrássyovci si však neskôr hrad udržali a roku 1642 ho dostáva do dedičného majetku Matej II. Andrássy. Andrássyovci sa aj ženbou dostali medzi staršie gemerské feudálne rodiny a majetky natoľko zveľaďovali, že už Matejov syn Mikuláš I. Andrássy mohol zorganizovať vojsko a v bojoch proti Turkom po boku cisárskeho veliteľa Montecuccoliho vyslúžiť hlavne hodnosti (župan gemerského kominátu, barón a i.). Na hrade zasadali župné kongregácie a Krásna Hôrka ako župné sídlo si vyžiadala aj stavebné adaptácie a dostavby tak, aby sa z hradu stal neskororenesančný feudálny hrad.

V 18 storoči sa Andrassyovci stali jednou z najbohatších rodín monarchie, čo si udržali až do prvej svetovej vojny.

Okolo roku 1777 sa uskutočnila posledná prestavba veľkej bašty na kaplnku, ktorá má medzi barokizovanými stavbami pomerne slušnú úroveň. Iný charakter mala posledná stavebná andrássyovská akcia koncom 19. storočia, lebo mala z častí zachovaných budov hradu vytvoriť rodové múzeum. Dionýz Andrássy tu roku 1903 otvoril hradné múzeum, v ktorom umiestnil aj pamiatky na svoju manželku Františku Hablavcovú, ktorej okrem toho postavil neďaleko Krásnohorského Podhradia secesné mauzóleum.