Jedna z najstarších obcí východného Slovenska Jasov je aj zo stránky archeologického svedectva a neskôr aj historických udalostí významným miestom. Hádam natoľko, že jeho historické súvislosti prevažujú nad súčasnosťou. No jeho poloha je výnimočná aj pre dnešnú generáciu a tak sa môže Jasov smelo zaradiť medzi tie ciele nášho cestovného ruchu a vlastivedného zaujmu, ktoré sa oplatí navštíviť z viacerých dôvodov.

Jeho poloha pri ceste vedúcej už v minulosti z nížiny do hôr, v ktorých sa dobývali rudy v údolí riečky Bodvy na sever od Moldavy, bola dostatočným dôvodom pre osídlenie. V storočiach, keď sa ustaľoval nový uhorský štátny útvar a osídľovali menej zaľudnené priestory, odtiaľto sa kládli základy kultúrneho života, ktorý vtedy predstavovali kláštory. Od 12. storočia sa stali osudy premonštrátskeho kláštora nadlho súčasťou dejín mestečka, ktoré v druhej polovici 18. storočia dostalo jednu z najvýznamnejších barokových architektúr Slovenska v novostavbe kostola a kláštora premonštrátov, jej projektantom bol A. Pilgram. Na jeho dnešnom mieste bol predchodca, ktorý patrí už skôr medzi opevnené objekty ako k obyčajným kláštorným stavbám. Preto ho niekedy nazývajú hradom.

Tým pravdivejším Jasovským hradom bol však objekt, ktorého zvyšky zrúcanín sú na Jasovskej skale. Postavili ho až v prvej štvrtine 14. storočia a netrval viac ako jedno storočie., lebo pred polovicou 15. storočia významnejším už bol opevnený kláštor, ktorý za čas obsadili bratríckevojská Jána Talafúsa. (K pobytu týchto vojsk v Jasove sa vzťahuje nápis z roku 1453 v Jasovskej jaskyni) Poškodený objekt bolo treba v druhej polovici tohto storočia podstatne opravovať a neskôr doplniť menšími renesančnými úpravami.

Pred jeho demoláciu pred polovicou 18. storočia (aby urobil miesto novému rozsiahlemu barokovému komplexu premonštrátskeho kostola a kláštora, postaveného v rokoch 1750-1766 a na ktorého maliarskom vybavení sa zúčastnil aj J. L. Kracker) sa vykonali ešte väčšie prístavby a prestavby v rokoch 1690-1695.

Areál kláštora a kostola ako jednu z najhodnotnejších barokových architektonických pamiatok na Slovensku vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Prístup do Jasova je skutočne jednoduchý odbočením z hlavnej cesty Košice-Rožňava v Moldave nad Bodvou, resp zo Smolníka cez Štos a Medzev.

Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine Košickej kotliny v Národnej prírodnej rezervácii Jasovské Dubiny, na území Chránenej krajinnej oblasti Biosférickej rezervácie Slovenský kras. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch a dolomitoch ponorným tokom Bodvy v piatich vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 2811 m.

Bohatú sintrovú výplň zastupujú pagodovité stalagmity, stalagnáty, štíty, bubny, brčká a iné formy. V jaskyni sa zistilo 19 druhov netopierov. Patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská podkovárov veľkých (Rhinolophus ferrumequinum) na Slovensku. Osídlená v neolite (bukovohorská kultúra), dobe bronzovej, halštatskej a rímskej. Ojedinelé nálezy poukazujú aj na možné krátkodobé paleolitické osídlenie.

O jaskyni sa vedelo už v druhej polovici 12. storočia. Najstarší nápis je z roku 1452. Sprístupnená už od roku 1846. Po úpravách sa pre širšiu verejnosť otvorila opäť v roku 1924. Sprístupnená je v dĺžke 550 m. Od roku 1995 sa v jaskyni vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty.