Ťažba medenej rudy sa postupne obmedzovala, až zanikla. Oživenie banskej činnosti záviselo na predávaní pyritu na výrobu kyseliny sírovej. Táto produkcia pyritu bola možná až po vybudovaní železničnej trate Margecany-Smolnícka Huta v rokoch 1878-1883.

Z objektu bývalého riaditeľstva baní vznikol roku 1872 závod na výrobu cigár a to pribudovaním druhého poschodia.

27. augusta 1905 vypukol v Smolníku požiar, ktorí zničil 129 domov, školu, kostol, Kaplnku sv. Ducha, evanjelický kostol a tabakovú továreň.

Roku 1910 postihla okolie Smolníka veterná smršť, ktorá povyvracala stromy a zničila okolité lesy. Na odvoz kalamitného dreva sa musela postaviť úzkokoľajná železnica v doline Kovandská a Kotlina v celkovej dĺžke 16,5 km.

Roky prvej svetovej vojny ťažbu pyrita neoslabili, lebo vzrástla potreba kyseliny sírovej. Roku 1914 narukovalo zo Smolníka 681 chlapov, ale namiesto nich prišli baníci z podnikov, ktoré prevádzku zastavili. Osadenstvo vzrástlo aj o vojnových zajatcov.

Smolníckym baniam hrozilo zastavenie pre značné vyčerpanie rudnej zásoby kvalitného pyritu, ale hlavne pre nízku cenu pyritu v Československu. Preto sa začala nespokojnosť baníkov a s ňou aj rôzne protesty.

Smolník mal vyšší podiel obyvateľov nemeckej národnosti, preto po nástupe Adolfa Hitlera v Nemecku využili situáciu v Smolníku fašistické a fašizujúce sily, ktoré rozbili jednotu obyvateľstva.

Smolník oslobodili vojská 18. armády 4. ukrajinského frontu 23. januára 1945. V rokoch 1946 - 1948 sa ťažba v Smolníku postupne obnovila. Podstatne sa zvýšila zamestnanosť obyvaťeľstva, jeho príjmy a sociálne istoty.

V súčasnosti sa obyvateľstvo pomaly znižuje a zo Smolníka sa stáva mestečko chatárov.