Pre pohon banských zariadení vybudovali v Smolníku jednu z najvýznamnejších vodohospodárskych sústav na Slovensku (po kremnickej a štiavnickej).

Využila vody potoka Smolník a jeho prítokov. Zahrňovala priehradnú nádrž v Uhornej a hydrotechnické objekty, postavené na prevod vody z povodia Bystrého potoka. Privádzače a štôlne mali dĺžku vyše 10 km. Výstavba spadá do obdobia rokov 1769- 1796. Na tejto vodohospodárskej sústave postavili Štátne bane dve elektrárne, tzv. dolnú a hornú. Dolnú elektráreň vybudovali v roku 1896. O jej prvom technologickom zariadení nemáme podklady. V roku 1901 bola rozšírená o vodnú turbínu typu Francis a generátor s výkonom 55 kW, 350 V striedavých. V roku 1904 ju zrekonštruovali. Staré zariadenie bolo nahradené jednou Peltonovou turbínou a generátorom s výkonom 75 HP, 3 x 330 V. Turbínu dodala firma Essher Wyss zo Švajčiarska pre spád 60 m, 135 l . S-l a generátor \ firma Ganz a spol. Budapešť.

Elektráreň využívala vody z priehrad nej nádrže Uhorná.

Hornú elektráreň vybudovali na prívode vody z údolia Bystrého potoka cez štôlňu Terézia v roku 1899. Ani v tomto prípade parametre pôvodného zariadenia nie sú známe.

V roku 1926 pri rekonštrukcii osadili Peltonovu turbínu pre spád 160 m, 60 l. S-l s výkonom 96 HP, výrobok firmy J. W. Voith, St. Polten a generátor Siemens s výkonom 120 kW, 3 000 V striedavý. Obidve elektrárne prepojili 3 kV vedením.

Zmienili sme sa už o bani v Žakarovciach (ktorej majiteľom bola Správa baní arcivojvodu Albrechta), kde začali s elektrickým vŕtaním. Pri jej modernizácii, Správa baní v Žakarovciach postavila vodnú elektráreň na rieke Hnilec v Mária Hute, kde inštalovali vodnú turbínu typu Francis s výkonom 120 HP a generátor s výkonom 60 kW, 2000 V trojfázový.

Elektráreň slúžila na pohon elektrických vŕtacích súprav.

Východoslovenské elektrárne a rozvoj energetiky na východnom Slovensku Spracoval kolektív autorov pod vedením Ing. Jána Novotného